5. narodeniny

Ahojte!

Olalaaa, šVecičky oslávili oficiálny 5. rok na trhu, teda presne 26.4.2013 som si rozšírila živnosť o odevnú výrobu :) Ja! nevyučený krajčír, teoretik s dvomi VŠ a minimálnou praxou so šitím no s veeeľkým odhodlaním a ešte väčšou chuťou. Keby mi niekto kedysi povedal, že toto bude moja práca, asi by som sa zasmiala, že čo to pojedol?! :) Všetko sa to začalo však oveľa skôr. Ak máte čas a chuť, prečítajte si môj príbeh a ak nie, text rovno preskočte a na konci je malý dotazník s darčekom. Keďže od mája budem meniť systém práce a ponuky, rada by som poznala Váš názor a Vaše chúťky :) DOTAZNÍK je úplne otvorený, odpovedať môžete teda len na čo chcete a je anonymný, takže môžete odpovedať ako chcete ;) Vopred Vám ďakujem za jeho vyplnenie a prajem Vám šVecko dobré :)

Tí, ktorí budete čítať ďalej, dozviete sa ako to všetko začalo, kedy som si porevala, ako som sem tam bojovala a ako mi šVecičky zmenili život aj vďaka Vám :)

Síce nie som vyučená krajčírka, no vždy som mala rada módu. Pri mojej malej výške som mala problém s dĺžkou kúpených nohavíc a tak som sa nahlásila na jeden kurz šitia ešte na základke aj s kamoškou Maťou... Že sa naučíme niečo nové, a to rovno šiť na stroji. Hm, nejako nás to nechytilo za srdce, a tak sme na kurz prestali chodiť asi po 4 hodinách a nohavice mi skracovala aj ďalej babka... Ja som sa k šitiu dostala opäť až po rokoch, keď som na promócie v roku 2010 od sestry Lucky dostala môj prvý šijací stroj, ktorý mám dodnes odložený, a na ktorom som začala skracovať závesy v byte, ušila som si prvé šaty z Burdy, sukne, topy a také malé drobnosti. Nešila som toho nejako veľa, hlavne som šila tak po svojom a len tak pre seba... a keby ste videli vnútornú stranu tých vecí, tak odpadnete, aké sú to "majsterštuky" :) Povedala som si, že by som sa to mala naučiť lepšie, nech je to tak, ako má byť, a tak som si našla večerný kurz šitia a večer po práci som skúšala zdokonaľovať moje šijacie schopnosti.

K motýlikom som sa dostala náhodou. Koncom roka 2011 som si dala šiť šaty u Martušky Pitekovej z Lietavy. Inak, ona mi šila šaty na tanečnú, stužkovú aj na svadbu - má zlaté ruky! Šitiu motýlikov sa však nevenovala a vtedy veľmi frčali aj tak kravaty, no ja som chcela pre môjho (vtedy frajera, dnes už manželíčka) Peťa motýlika, ideálne s kvetinkami k šatám... a tak som začala hľadať po obchodoch, no našla som len takú tú vtedy "čašnícku" klasiku - čierny, biely a pozor(!) - divoký bordový bez vzoru... #tududumtum Nevadí, Peťo šiel na tento ples s čiernym motýlikom a už som rozmýšľa, že tie šaty si beriem aj na iné akcie a plesy a to už musím niečo vymyslieť, a tak som hneď volala Marte, či neostalo z tej látky trošku, že mu ho skúsim vyrobiť motýlika z tej zvyšnej látky sama.  

Na večernom kurze šitia sme vtedy akurát robili strih na sukňu a ja som si vybrala práve vzor pepito alebo volá sa to aj kohútia stopa.  Inak táto sukňa bola moja prvá ušitá vec, kde som si strih urobila sama na mieru, bez predlohy... #žiadnykrokpreludstvonovelkykrokpremna Keď tu látku videla moja lektorka, zakrútila očami, že to ČO som si vybrala, že to ako chcem napasovať, že to je ťažký vzor na začiatok. Ha! však ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku som si pomyslela...no čo Vám poviem... mala pravdu - mám to čapaté a vzor na páse...to mi...to mi to nejako nevychádza... ALE! práve z tejto látky som ušila doma prvého skúšobného motýlika. Na tejto látke som si skúsila spraviť strih, aby som si nemíňala látku tých kvetinkových šiat. Mal to byť len pokus, nie hotový motýlik a nakoniec to vyšlo celkom dobre, a tak som vyrobila motýlika rovno aj k šatám. Ach, pyšná som bola #idomybest  

Keď si teraz pozerám tie moje výtvory doma alebo na fotkách, tak do predaja by dnes neprešiel asi ani jeden! Vôbec neboli dokonalé, no boli najlepšie, aké som vtedy vedela ušiť. Reakcie okolia boli super! #kamosiarodinamapodrzali Veľmi ma tešilo, že sa to ľuďom páči, ako sme spolu s Peťom zladení, a tak vždy, keď som niečo ušila sebe, ušila som hneď k tomu aj motýlika pre Peťa. A tak som začala robiť motýliky aj pre frajerov mojich kamošiek za čokoládu, esíčka a podobne.

Tu sa začala moja mánia a zistila som, že ma to hľadanie nových látok a šitie veľmi baví a čoraz častejšie sme sa s Peťom bavili, že by bolo super, keby som mala niečo svoje. Že by sa mi veľmi páčilo, keby som si vedela šitím zarobiť aspoň tak, ako v práci (pracovala som ako obchodná zástupkyňa s propánom a propán-butánom) #truestory Moja predstava bola ideálna - mojou prácou by bol obchod, marketing vlastnej značky a všetko okolo podnikania a mojím relaxom by bolo práve to šitie #somoptimista

Hovorí sa, že si máš dávať pozor na to, čo si želáš, lebo sa Ti to môže splniť, a tak sa aj stalo. Prvý predaj, taký ozajský, (nebol to nikto známy, ani známy známeho ale len náhodný záujemca) som spravila cez stránku sashe.sk 26.11.2012. Motýliky som tam nahodila len tak, že mám ich už doma veľa, a že možno sa to bude niekomu páčiť - tip na túto stránku som dostala od Peťovej kolegyne, ktorá tam tiež dávala svoje výrobky, ktoré robila len tak pre radosť popri práci. Dodnes som tam pod názvom Katikaaa - ten názov je strašný, viem, ale ja som to tam dala len tak za seba, pre radosť a bolo to obdobie, kedy som sa tomu nevenovala naplno, ale len po večeroch. Dokonca, vtedy na tejto stránke ani nebola predajná kategória pre motýliky, keďže ich skoro nikto nenosil a nebol to taký boom ako je to dnes. Táto objednávka ma tak prekvapila, že som prvej zákazníčke Lenke z Dlhého Poľa k dvom objednaným motýlikom poslala aj tretieho že keď už tak už! :) Jej reakcia bola úžasná, dokonca mi poslala fotku a dala ju aj na spomínanú stránku a čo ma potešilo ešte viac bolo to, že si u mňa o pár mesiacov objednala ešte raz, tento krát motýlika na svadbu pre svojho ženícha  a tiež mi poslala fotku #happyme

A tak som si vždy robila takto radosť, niečo som vyrobila, niečo som nafotila a dala na facebook alebo na sashe. K motýlikom som pridala traky, vreckovky do saka, brošne, opasky, mašličky na topánky, fotopopruhy a všetko, čo ste mi napísali Vy alebo čo kamoši potrebovali :) Dokonca som si spravila aj svoju svadobnú kyticu a výzdobu. Keď som to začala riešiť v okolí, že by som sa možno na to dala ako na full time job, reakcie boli rôzne. Boli aj takí, čo mi povedali,  že je to super Švecka, mala by si sa tým živiť! Hm, super to znelo, to áno, ale viete, ako je to v živote... často nad vecami zbytočne veľa rozmýšľame, kalkulujeme a nechávame si zájsť chuť, lebo však je tu nejaký nájom, pohodlnejšie a hlavne istejšie je mať každý mesiac výplatu a väčšinou sa to ľuďom v mojom okolí a často aj mne zdalo nerozumné... LEBO ...lebo keď máš "vysokú" tak by si mala robiť v kancelárii a nie za šijacím strojom alebo najčastejšou otázkou od ľudí bolo "...a to Ťa uživí?" alebo "...a to budeš robiť len to? alebo si nájdeš aj nejaký iný job popritom?" Toto moju pochybnosť ešte zväčšovalo, ja sama som si nevedela odpovedať a sama som si tieto otázky často kládla.

Vtedy sa mi však nejako nakopili objednávky, veľa ľudí sa začalo ozývať s tým, že plánujú svadbu a či by som im niečo nepripravila, či si môžu rezervovať termín a vďaka odporúčaniam #dikicko som zrazu mala veľa práce, a keď sa mi ozvala prvá firma, pochopila som, že bez oficialít to nepôjde, že objednávky sú už vo väčších množstvách, a že ak to chcem robiť, musí to byť oficiálne.

Tie pochybnosti som mala ale stále, až zasiahol môj Peťo. Keďže on mal prácu so stálym príjmom, podporil ma a povedal, že tomu celému verí, že to dám a že ako ma pozná, kým to neskúsim, nebudem OK, a že už o tom veľa "kecám"...že však za čo jesť budeme mať, a že keď budem raz bohatá, že mu kúpim lietadlo :) A tak som sa rozhodla...ľudia milí nespala som, to je taký divný pocit, keď sa sám pred sebou nevieš rozhodnúť a neujdeš si a v hlave si to stále preberáš s najhorším aj s najlepším možným scenárom. Ale keď som si na druhý deň išla na živnostenský úrad založiť predmet podnikania "odevná výroba", bolo to pre mňa definitívne a odvtedy je to jedna veľká jazda a pre mňa stále veľký zázrak. Eufória? ...bola! Šťastie?...bolo a obrovské a trvaloooo presne dovtedy, kým neprestali Peťovi vyplácať mzdu. #tududumtum Je to šialené, ako si sám človek vie ovplyvniť život, ale ešte šialenejšie je to, ako Ti ten život vie ovplyvniť niekto iný...

Ja aj Peťo sme zo Žiliny a do Bratislavy sme sa prisťahovali kvôli práci. Rok sme už bývali v našom byte so šialenou hypotékou a keď som odchádzala z práce, odkúpili sme si auto od môjho šéfa tak, že sme mu väčšiu časť vyplatili v hotovosti, veď aby sme sa veľmi nezadlžovali, keď už máme tú hypotéku...a zvyšok, že mu doplatíme v splátkach. A tak sme nemali síce úspory - rezervu, ale však Peťo mal zmluvu na dobu neurčitú, dobrý plat a ja sen o úspešnom podnikaní...Cha! Ale všetko bolo zrazu inak. Ako povedal Woody Allen - keď chceš Boha rozosmiať, povedz mu o svojich plánoch... Po štyroch mesiacoch, ako som mala vychechotaná, plná nápadov živnosť na odevnú výrobu, Peťovi prvýkrát nevyplatili výplatu. Na začiatku sme si vraveli, že to je len taká nepríjemná situácia, že to sa stáva, a že veď vedenie v práci ho uistilo, že to všetko doplatí, že to bude len dočasná "nepríjemnosť". Inu...firma krachla (november 2013) a šla do konkurzu a Peťovi nevyplatili nič! ...ani odstupné, ani výplaty a bolo aj trestné oznámenie a boli aj nedoplatky na zdravotke a skončilo sa to naťahovaním sa so sociálnou poisťovňou a bolo vymaľované... Joj, mrví mi pusou, keď si na to spomeniem. A tak nastalo také divoké obdobie...hm povedala by som obdobie "tlaku" a našou hymnou bolo "...aj keď bez peňazí máme krásnych sedem dní v týždni..." :) #samiterazsmejekedviemakotoskoncilo

ALE! každá minca má vždy dve strany a bolo to tak aj v našom prípade. V tom čase ste tu boli ešte Vy! milí moji zákazníčkovia a ani o tom väčšina neviete, ale práve to, že ste si kupovali od mňa moje výrobky alebo ste dávali na mňa dobré referencie, zdieľali ste moje príspevky - pomohli ste nám tak platiť účty. Preto Vám rozdávam tie darčeky každý prvý deň v mesiaci a pokiaľ budú šVecičky v predaji, tak aj rada budem - ĎAKUJEM ;) Samozrejme, ďakujem aj za podporu mojej a Peťovej rodine, kamošom a všetkým, ktorí nám fandili a vedeli, aké to u nás vtedy bolo. Dokonca sa nám stala aj taká milá vec, že môj bývalý šéf keď sa toto dozvedel, odpustil nám poslednú splátku 500€ za auto. Nie, že by ju odložil na neskôr, on ju zrušil! #butterflyeffect Vtedy som si povedala, že hneď, keď budem môcť, vrátim to niekde inde a podporím niekoho iného, kto to bude potrebovať, ako ja vtedy, a tak som vďačná za spoluprácu s OMD v SR , a že mi dovolili spolupracovať na ich kampani Belasý motýľ. Keby ste ich chceli spoznať, viac info nájdete na ich stránkach. 

Keďže má Peťo špeci pracovné zameranie, nebolo pre neho ľahké nájsť si novú prácu, a aj keď sa veľmi snažil, príležitostí v jeho odbore veľa nebolo. A tak sme sa stali parťákmi nie len doma, ale aj v práci. Keďže v tom čase som nestíhala pokryť komunikáciu so zákazníkmi, výrobu, predaj, odosielanie a všetko okolo toho a aj domácnosť sama, plne sa zapojil. Dokonca aj koláč upiekol, obed uvaril, po látky bežal keď bolo treba, na poštu s balíkmi chodil, vyrábal krabičky na motýliky ručne, fotil čo to šlo a popri tom si hľadal prácu a chodil na brigádu. Tempo bolo vražedné a naším revírom bola naša obývačka. Bolo to šialené, nitky a špendlíky boli všade. Spávali sme tak 4-6 hodín denne, pred trhmi skoro vôbec, ale boli sme v tom spolu #doubletrouble #lolekabolek #bokpoboku Najväčší škrt bolo to, keď k nám chcela prísť nečakane návšteva, to ste mali vidieť to sťahovanie národov, aby sa mali vôbec kde usadiť tak, aby sa im nejaka ihla nezapichla do riťky...#bytovafirma

Oj boli aj revy...boli...viete, ten pocit, keď po zaplatení všetkých súkromných účtov Ti zostane tak na nový materiál, a keď to prepískneš s nakupovaním, tak Ti zostane tak na výlet po byte alebo na Štrkovec (malé jazero pri našom dome) a štrngnúť si môžeš tak s vineou #aleasponstylovonastopkach... Mesačný obrat sme vtedy mali dobrý, ale firemné peniaze sme používali na platenie súkromných účtov, a tak som nemala veľa priestoru na realizáciu všetkého, čo som chcela a ako som chcela...požičiavať sme si nechceli, a tak sme museli robiť, čo sme vedeli a ako sme to najlepšie vedeli.

Táto "sranda" trvala nejaký čas, začali sme plánovať kvôli Peťovej práci aj bývanie v zahraničí. Ja som bola za, veď tento projekt som si mohla odniesť kamkoľvek, kde je pošta, a tak pri každom novom Peťovom pohovore sme sa videli v iných krajinách, mestách. Až prišla skvelá ponuka a on dostal prácu v Bratislave - no super aké milé, ani sme sa nemuseli sťahovať. A tak Peťo podpísal novú zmluvu, dokonca si obozretne dal vyplatiť časť mzdy ako zálohu, pooslavovali sme a odišiel na služobnú cestu do Pakistanu. Cha! teraz príde ALE! Keďže firma nemala vybavené na poriadok všetky pracovné povolenia, prišlo "grande finále" po 21 dňoch s ohnivou čiarou za zadkom sa vrátil domov. A hádajte ešte čo? Aj táto firma krachla a zvyšok mzdy mu nevyplatila #tonevymyslistojezivot

Joj, zase boli revy, ja som sa už videla v novom priestore, ktorý som si chcela prenajať, keďže šVecičkovské peniaze by šli len na šVecičky, zároveň popritom všetkom mám ešte jeden projekt, kde bolo potrebné taktiež zainvestovať a ja som typ človeka, ktorý sa rád vzdeláva, chodí na kurzy a rád cestuje, mala som veľké plány a tak isto aj Peťo...no prišlo toto ďalšie sklamanie #ritkumistislo, a tak sme sa dohodli, že pôjdeme mimo SR. Peťo absolvoval ďalšie pohovory a prijali ho s tým, že sa budeme musieť presťahovať do Lipska. #omg videla som sa na staré kolená niekde pri pláži, to áno, niekde v Taliansku alebo niekde, kde sa bude dať hovoriť aspoň anglicky...ale nikdy nie v nemecky hovoriacej krajine...kto ma pozná, vie, že nemčina nie je moja silná stránka, a že bez problémov poviem čašníkov vo Viedni "Zahlen Sie bitte!" v domnení, že si slušne pýtam účet. A že Tschüss! znie s mojím "dokonalým" nemeckým prízvukom skôr ako "čuš"... ale brala som to ako výzvu, že tak sa to nejak naučím, že veď trh je tam veľký, tak to bude možno nakoniec veľká príležitosť a už sme si začali aj pozerať inzeráty na prenájom bytu...a prišlo ďalšie ALE! tento krát už neboli revy, nebojte... :) Peťo sa dostal nečakane ešte na jeden pohovor, práca mala byť v Bratislave alebo v Prahe. Cssss po tom všetkom som tak trošku skepticky sledovala čo bude nasledovať, ale po 2 rokoch čo sme to ťahali tak bojovo sa to podarilo (október 2015) a Peťo má svoju prácu, ktorú má naozaj rád. Sen o šVecičkách je môj sen, nie jeho a tak je super, že si môžeme robiť každý to svoje a tešiť sa z úspechu toho druhého #couplegoals

Odvtedy sa veľa zmenilo, ja som si prenajala priestor - ateliér. Je to síce len 25m2 ale je to môj Disneyland #mykingdom a vždy, keď idem z nejakej dovolenky alebo sme dlhšie preč, teším sa, keď tam nabehnem a môžem si tam tvoriť. V roku 2016 som makala stále v starom časovom režime skoro bez spánku. Bolo toho veľa a ja som si nevedela spraviť voľno len tak, aby som nemala výčitku a hlavne asi to bolo aj tým obdobím, čo bolo za nami, že sme si nechceli dovoliť míňať peniaze na zábavu, na cestovanie na také márnivosti, veď čo ak sa nám to stane opäť alebo čo ak sa mi už nebude dariť a vtedy som si povedala, že už asi veľa šijem, a že som prestala na chvíľu investovať do seba, do vzdelania, cestovania, a tak som začala chodiť na rôzne kurzy. Nie len tematicky k mojej práci, ale aj len tak pre zábavu. A na rok 2017 sme si naplánovali, že budeme veľa cestovať a začneme opäť randiť, lebo sme to zanedbali. A tak sa aj stalo. Vďaka Impact HUB a chlapcom z Bottle Digital a Websupport som sa naučila, ako si spraviť nový web, ako si nastaviť sociálne siete a celkovo som sa začala opäť učiť nové veci, ktoré ma vždy zaujímali, no nemala som na to čas. #vyhovorkaviem A dokonca som začala chodiť na taliančinu a iné kurzy a výstavy a koncerty, ale o tom Vám napíšem inokedy, ak budete chcieť #ajtomozetedatdodotaznika ;) Nie je to všetko dokonalé, viem, ale teší ma to a veľmi.

Začala som ale rozmýšľať aj nad tým, ako sa dostanem k novým dodávateľom látok s vyššou kvalitou, a tak pri každej ceste po svete som si našla kontakty na nových dodávateľov, navštívila ich a od mája tohto roku Vám prinesiem novinky zo sveta, ktoré Vás, dúfam, budú baviť a budú sa Vám páčiť. Niektorí ste ich už videli naživo a máte ich už aj doma, a niektorí ste ich mohli vidieť už aj na mojich instastories... do predaja som to oficiálne ešte všetko nezaradila, keďže je to stále "one woman show", dostávam sa k tomu postupne :*

Prečo Vám to všetko píšem? Pretože je to 5 rokov, čo si môžem plniť svoj sen a som Vám a všetkým, ktorí ma podporili, za to vďačná. A možno si takým obdobím práve prechádzate aj Vy a chcem Vám povedať, že tá minca má naozaj vždy dve strany, že všetko sa deje tak, ako má, všetko má svoju cenu, a že keby som nemala ten "nôž na krku", tak sa k tomu nikdy možno nedokopem, a tak to celé beriem ako dobrú vec, aj keď nie každý deň bola nedeľa :) Že netreba to, čo považujete práve za nespravodlivosť alebo nevýhodu, brať ako záťaž, ale ako výzvu, a že Vám všetkým prajem šVecko dobré a držím Vám palce vo Vašom živote a Vašich snoch, nech sa venujete čomukoľvek. Nech je to všetko pre Vás hlavne radosťou a nech nezabúdate na tých, ktorí sú pri Vás. Dikíčko Vám.

Aaaa ak by ste mali po tomto obrovskom godziliom texte ešte energiu na dotazník, tak je TU a vopred Vám ďakujem za Váš názor, lebo ma teší, keď Vás moja práca teší a chcem to robiť tak, aby dobre bolo... :* 

Vaša Švecka